oravka

Keď sa pred niekoľkými týždňami začalo neoficiálne hovoriť, že v rámci nutnej konsolidácie sa pravdepodobne zrušia tri sviatky pracovného voľna, z čoho jeden by mal byť cirkevný, len tak pre seba som rozmýšľala, ktorý by bol pre mňa – v prípade nevyhnutnosti – najakceptovateľnejší. Ja by som v tejto „sofiinej voľbe“ obetovala 6. január.

Pamätám si, že za mojich mladých rokov pracovný štart do nového roka pre dospelých začínal 2. januára, deti nastupovali do školy  3. januára. V súčasnosti, ak náhodou padne sviatok Troch kráľov na piatok, vyučovanie sa začína až 9. januára, temer po troch týždňoch. Je z toho taký menší ramadán a beda tomu, kto ťažko ochorie, potrebuje lekára, nedajbože operáciu. Všetci sú na dovolenkách.

Až do vyhlásenia Troch kráľov za deň pracovného pokoja v roku 2000 som dovtedy nikdy nepočula sťažnosti našich pravoslávnych veriacich, že nemôžu oslavovať Vianoce podľa juliánskeho kalendára. (Samozrejme mohli vždy, len bez pracovného voľna).

Na východnom Slovensku žijúci Rusíni boli oddávna z veľkej časti gréckokatolíckeho vyznania. Pri bohoslužbách sa pridržiavali síce liturgie byzantského obradu, rovnako ako pravoslávna cirkev, ale za hlavu cirkvi považovali rímskeho pápeža. Podľa sčítania ľudu z 1. marca 1950 sa na Slovensku ku gréckokatolíkom prihlásilo 6,55% občanov, zatiaľ čo k pravoslávnej cirkvi len 0,23%. (!) Zlomovým bodom v histórii byzantských katolíkov bol 28. apríl 1950. Vtedy tzv. Prešovským soborom bola zlikvidovaná, resp. zakázaná gréckokatolícka cirkev, biskup Pavol Gojdič odsúdený na doživotie a mnohí kňazi uväznení alebo vysťahovaní do českého pohraničia.  Prešovský sobor vo svojom manifeste vyhlásil, že gréckokatolícki veriaci sa vracajú do lona pravoslávnej cirkvi a všetky ich kostoly a majetok dostali do rúk pravoslávni.  Pod týmto tlakom gréckokatolícki veriaci mali len dve možnosti: prijať oddelenie od Ríma a prejsť na pravoslávie alebo navštevovať rímskokatolícke bohoslužby. (Podrobnosti sa dajú dohľadať na internete.) Podľa nateraz posledného dostupného sčítania z 21. mája 2011 sa ku gréckokatolíkom prihlásilo 3,83% a k pravoslávnym 0,91%.  Teda len necelé jedno percento (!) obyvateľov Slovenska slávi Štedrý deň podľa juliánskeho kalendára. Zvyšok má vianočné sviatky 24. -26 decembra, rovnako ako všetky európske štáty používajúce gregoriánsky kalendár.

Tento rok  počas Vianoc (okrem tých, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach)  budeme mať až 5 dní pracovného voľna – od stredy do nedele! Kto vie, čo v tých dňoch budú robiť pravoslávni veriaci, ktorí slávia Vianoce až o dva týždne neskôr, teda 6. januára, alebo ateisti, pre ktorých narodenie Ježiša Krista okrem naháňania po obchodoch  za jedlom a darčekmi neznamená vôbec nič???

Kým Vianoce sú najradostnejším kresťanským sviatkom, Veľká noc je považovaná za najdôležitejší sviatok všetkých kresťanov, nielen katolíkov. Je to oslava zmŕtvychvstalého Krista ako spasiteľa ľudstva. A hoci tento najväčší sviatok oslavujú naši pravoslávni veriaci tiež s dvojtýždňovým oneskorením, bez jediného dňa voľna, pričom my máme sviatky až štyri dni, vtedy im to už nevadí!? A netrápi to ani našich zväčša nábožensky vykorenených politikov, ktorí teraz vyľakane bijú na poplach kvôli Vianociam.

Neviem, či stojí za to, aby sme kvôli súčasnému veľkému mediálnemu tlaku vymenili zrušenie sviatku Troch kráľov (dúfajme, že len dočasne) za pre náš národ taký významný deň, akým je 15. september, ktorý sme aj v týchto dňoch slávili – Sviatok   Sedembolestnej Panny Márie, PATRÓNKY SLOVENSKA! Je to jediný sviatok spojený s národnou identitou, a preto má celkom osobitné postavenie. Aj preto každoročne už po mnohé desaťročia putujú tisíce pútnikov do národnej svätyne v Šaštíne (vrátane nášho prezidenta). Odstránením tohto sviatku by sme opäť stratili kus našej identity.